Martinez sa v júli 2009 dohodol s Philadelphiou, ktorá bola jeho piatym tímom vo veľkej lige, v ktorej debutoval v roku 1992. V deviatich štartoch mal 5-1 a 3.61 ERA a po druhýkrát si zahral vo Svetovej sérii. „Pozná svoje telo,“ povedal manažér Joe Torre. „Myslím, že ak by cítil, že to chce a môže to urobiť, tak by sa vrátil späť.“ Tridsaťosemročný pravák strávil väčšinu leta v Dominikánskej republike. „Je výborné byť doma a môcť objať mamičku, kedykoľvek na to dostanete chuť, vidieť ju kedy chcete,“ povedal. „Je úžasné ísť na ihrisko a sledovať, ako hrajú vaše deti.“ Toto leto nazval ako testovacie, keď si chce vyskúšať iný štýl života. „Chýbajú mi výzvy, byť tam, atmosféra, chýba mi to,“ priznal Pedro. „Sú však aj veci ktoré mi nechýbajú, média a tlak, ktorý na vás vyvíjajú, keď dostávate otázky každý deň. A tá záťaž, keď šesť mesiacov len pracujete, nemôžete sa zastaviť, nemôžete sa správať ako normálny človek“ Tento týždeň zavítal do New Yorku na akciu firmy Gillette, keď pomáhal propagovať letnú akciu tejto firmy. Kým je doma, vždy je obklopený ľuďmi, aj keď sa iba ide pozrieť ako hrajú jeho synovia. „Veľa detí rozptyľujem. Niekedy namiesto toho, aby pokryli ľavé pole, si odo mňa pýtajú autogram. Snažím sa podpísať najrýchlejšie ako to ide a hneď ich ženiem späť do hry.“

Potešilo ho, že Alex Rodriguez odpálil šesťstý homerun v kariére. Hlavne preto, že má korene v Dominikánskej republike. Na rozdiel od iných, nemá vôbec pochybností o jeho zaradení do Siene Slávy. Myslí si, že pálkari ako Rodriguez, Mark McGwire a Sammy Sosa, tam napriek steroidovým aféram patria. Ťažšie je odhadnúť jeho šance. Počas osemnástich sezón si pripísal bilanciu 219-100 a 2.93 ERA, päťkrát mal najlepšie ERA, trikrát bol najlepší v strajkautoch. „Nepozastavujem sa nad číslami, ktoré som dosiahol, ale myslím že mám reálnu šancu sa tam dostať,“ povedal. „Niektoré veci, ktoré som dosiahol, sú výnimočné.“

Vo svojom rodnom meste Manoguayabe daroval pozemky pre bejzbalové ihrisko pre mládež, ktoré volá „Little Fenway“. Z úcty k Bostonu Red Sox, kde prežil sedem z jeho najlepších sezón. Dúfa, že ihrisko obklopí tenisovými a volejbalovými kurtmi. Jeho nadácia pracuje s chudobnými deťmi z komunity. „Sú to deti, ktoré som prijal do svojho náručia, pretože sú ako ja, takže si ich veľa beriem pod ochranu svojich krídel a stávam sa tak otcom stoviek detí a dúfam, že ich bude ešte viac.“ Keď vyrastal on, nemal k dispozícii dobré ihrisko a potrebné vybavenie. „Loptičkou mohol byť kúsok záclony, alebo oblečenia, alebo aj listy stromu,“ zaspomínal Pedro. „Pamätám si ako som bral sestrám bábiky a používal ich ako loptičky. Som si istý, že to teraz neľutujú, ale vtedy to bola veľká vec.“

Stále má ten úsmev a smiech, ako keď hral, teda ak nebol na kopci. Keď sa postavil naňho, tak bol inou osobou. „Pre mňa bolo cťou mať za sebou šesťdesiattisíc ľudí, ktorí skandovali moje meno, či už fandili mne, alebo proti. Na tom nezáleží. Keď však nehrám, nie som hráčom bejzbalu. Som normálnym človekom. Na kopci to však bolo iné, bol to biznis. Som v džungli a považujem sa za leva. Takže, ak som hladný, tak vás zabijem. A po víťazstvách som bol vždy hladný.“